alef0

Bolo to raz dávno, mali sme niekam spolu isť a chodiť tam spolu častejšie... Ja som sa na to veľmi tešil, bola to jedna s mojich potrieb. Ty si mi povedala, áno, pojdeme, ale nešli sme, prišli sme len po dvere a zrazu si sa otočila a povedala nie. Teda nie si nepovedala, vymyslela takú výhovorku, ktorej by sa nedalo neveriť. Ale nebolo to prvý krát čo si mi to urobila a ja som bol v tedy z toho veľmi veľmi sklamaný a niečo sa vtedy vo mne zlomilo... Tých malých klamstiev a výhovoriek bolo potom ešte veľa, ale ja som už bol zlomený. Hnevalo ma to, že keď ja som nechel niečo robiť a ty si to chcela, nič som ti nepovedal a robil som to a vlastne ma to aj bavilo robiť, lebo som to robil preto, že som tebe robil radosť, ale od tohto zlomu som si povedal nie...