alef0

Presne si pamätám na ten deň. Nebolo to až tak dávno, čo som prišiel domov z práce. Viem ako si sa vždy si sa na mňa tešila, keď som prišiel domov, videl som ti to na očiach, krásnych očiach. Vždy ti tie tvoje očká tak rozžiarili a ja som pociťoval niečo, čo neviem slovami popísať. Oči tie neklamú... Ja som sa vždy tešil na tie tvoje oči, neopísateľné oči, tiež na tvoju tvar a tvoj úsmev, na tvoje zvodné pery, na to ako ťa môžem objať, pritisnúť sa k tebe a cítiť tvoju vôňu. Ale v ten deň, neviem presný dátum, ani kedy to presne bolo, tvoje oči, niečo sa a nimi stalo, vytratila sa z nich tá iskra, ktorú som tam ja vždy videl. V ten deň som ťa zase sklamal, sľúbil som ti niečo a nedodržal to. Vtedy som tomu nevenoval žiadnu pozornosť, veď prečo by som mal, všetko bolo také isté ako predtým, teda až na tvoje oči. Nechápal som čo sa deje, teda skôr nechcel som a nesnažil sa to pochopiť. Keď som to pochopil bolo už príliš neskoro a tvoje oči a tá iskra v nich patria niekomu inému. Chcel by som to zmeniť, pozrieť sa do tvojich očí ešte raz, jediný raz a vidieť v nich tú iskru, ktorú si stále pamätám a na ktorú nikdy nezabudnem...